Ako ma zachránili vaječníky

Ako ma zachránili vaječníky

Pri tej operácii mi vybrali maternicu a vaječníky mi ostali. Nechápala som, a ani som nepátrala po tom, ako sa to tam urobilo. Keď o tom píšem dnes, viem, že moje vaječníky mi tam vtedy zachránili život.

Ďalej som žila tak, ako pred operáciou. Čo sa zmenilo? Nemala som maternicu a nemala som menštruáciu. Prestala som užívať antikoncepciu a prestala som byť vydesená, že môžem otehotnieť. Stala som sa slobodná. Zároveň som vnímala, že mám v sebe otázky, že či som stále úplná ako žena, keď mi chýba tento ženský orgán v tele.

Išla som na kontrolu k novému gynekológovi a o 7 mesiacov mi našiel cystu 2cm na pravom vaječníku. Lenže o tri mesiace už mala 6cm! A vtedy som pochopila, že sa deje niečo veľmi vážne v mojom tele. A že prestáva sranda. Teraz to vnímam, že ma niečo inšpirovalo hľadať iné možnosti. Lekár mi poskytol iba jedno riešenie – vyrezať. Ale čo všetko si mám dať ešte vyrezať?! A kam bude smerovať takýto môj život, ktorý žijem?

Ponorila som sa do kníh – čítala som o zraneniach utŕžených v detstve, o príčinách chorôb, o práci s vlastnou mysľou, o koncepte zraneného vnútorného dieťaťa. Pár mesiacov som chodila na TČM, semináre, prednášky, eneagram, regresná terapia, haldy kníh a článkov. Pochopila som, že mať štyroch milencov naraz, to nie je zdraviu prospešné. Potom prišiel deň, kedy som vedela, že ešte jeden takýto ďalší deň…

Začala som čistiť – tí muži jeden za druhým odišli a stali sa minulosťou. Najťažšie bolo vyriešiť vzťah s mojím mužom, s ktorým sme vôbec nežili ako muž a žena, každý mal svoj život v inom štáte. Lenže ja som sa o neho starala aj takto na diaľku. Bola som pre neho obrovskou podporou, ktorú potreboval. A moja maternica chcela rodiť. Teraz to už viem, len som jej to nechcela nijako dovoliť. Ona si našla náhradu – v podobe partnera. Intímne chvíle prestali dávno pred operáciou. Už som bola schopná starať sa len o jeho potreby. Dala som mu všetko, čo mi ešte ostalo a na konci, po 12 rokoch, som bola úplne prázdna. A neopísateľne vyčerpaná.

Čo mi pomohlo znovu začať, bola potreba chodiť do práce. Ten dôvod, pre ktorý som bola nútená každé ráno vyhrabať sa z tmavej čiernej diery, kde som po večeroch pila a zavíjala od bolesti. Trvalo to 6 mesiacov. Potom sa začal proces uzdravovania. Tie informácie, ktoré som získala, mi dávali zmysel a videla som možnosti, ako môžem pomôcť sama sebe dostať sa z tej pod-podlahy späť na vlastné nohy. Neviem to inak vhodnejšie vyjadriť. Život ma priviedol k ľuďom, ktorí mi pomohli.

Objavila som v stene okno a potom som zrazu stála pri dverách… Vykročila som von do sveta, kde ma mohlo, takú nesmierne zraniteľnú, zožrať čokoľvek. No išla som – medzi neznámych ľudí na úplne nové miesta. Prvýkrát som maľovala obrazy, robila ručné práce, stretávala sa s inými ženami. V 40ke som začala vnímať vlastné pocity, dovolila som si prežívať. Bolo to nádherné. Len tak byť a nechať, nech to cezo mňa, zo mňa prúdi.

Bavilo ma to a prvýkrát v živote som pocítila niečo výživné, sýte a povzbudzujúce… niečo ako čistá RADOSŤ. Sama zo seba. Pre seba.

Zuzanka

Zuzanka

Život je niečo úžasné, čo sa mi deje. Ďakujem za to, že môžem.

Pridaj komentár

%d blogerom sa páči toto: