Ako sa to celé zamotalo

Ako sa to celé zamotalo

Mám 46 rokov, vlastnú rodinu nemám z mnohých dôvodov. A toto je môj príbeh. Je tam veľa nádeje, viery, zúfalstva, očakávaní, dotykov hlbokých, aj príjemných, veľa radosti a krásy. Je tam láska, je tam aj to druhé. Že vraj nenávisť nie je opakom lásky. Láska vraj nemá žiadny protiklad. Láska buď je alebo nie je. Veľakrát som padla, skončila v prachu, opäť vstala a znovu začala. Ešte niečo dôležité – príbeh má šťastný koniec/začiatok.

Na začiatku bolo slovo. Nepamätám sa, aké slovo to bolo v tomto príbehu. Možno môj ocko pozrel na mamičku, niečo povedal a jej sa to páčilo. A bolo z toho prvé rande. Ona sa páčila jemu a jej sa páčil on. Medzi ľuďmi sa to spustí niekedy veľmi jednoducho. Svadbu mali v júni a v jeden nádherný novembrový deň som sa narodila. Rodila som sa mamičke veľmi dlho a bola tam hrozná zima. Na druhý deň ráno bol všade sneh. Bielučký bielulinký. Milujem, keď to robí…keď padá to biele, odtiaľ zhora, sem dole k nám. A milujem teplo – teplo musí byť.

Ticho, teplo, tekutiny. Vždy. Žena prekvitá, keď má toto zabezpečené. Veľmi jednoduché. Veľmi zložité, kým to človek žena pochopí a zjednoduší svoj život, aby to dostávala a aby to v tom svojom živote aj mala.

Ocko bil mamičku už som bola v jej brušku. Neviem prečo. Bývali sme s mamičkou v menšom byte na strednom Slovensku so starými rodičmi a jej ďalšími dvoma súrodencami. Ocko bol ten ujo, ktorý chodil na víkend a vyberal ma z postieľky a bral na ruky. Keď som mala 2 roky, naši dostali byt v Bratislave a zo mňa sa stalo mestské dieťa.

Dialo sa toho veľa. Rozprávala mi to babička. Ako som jej ukazovala, že takto ocko kopal do mamičky. Chce sa mi napísať, že neviem prečo, ale dnes už viem. Teda, aspoň si myslím, že viem. Tam vtedy sa stalo niečo veľmi bolestivé. Nenarodilo sa ich druhé dieťatko, ktoré čakali. Mamička sa tak rozhodla. Sama vo svojej bolesti urobila takéto rozhodnutie.

A potom som mala 3 a pól roka a narodila sa ONA. Moja nádherná sestrička. Je to najkrajšie, čo som v tejto rodine zažila. Bývali sme spolu v izbičke, spávali v posteliach, ktoré boli krátke a celé detstvo sme sa dotýkali nožičkami. A potom sa to stalo znovu. Nenarodilo sa ďalšie dieťatko. Mamička sa tak rozhodla sama vo svojej bolesti.

Nebol tam nikto, kto by jej povedal, naznačil, ako vážne môže poškodiť takýto zákrok jej zdravie. Ako vážne môže ohroziť jej ďalší život a ovplyvniť vnímanie samej seba. Odborne sa tomu hovorí postabortívny syndróm. Dnes už to vraj lekári ženám, ktoré sa rozhodli podstúpiť zákrok prerušenia tehotenstva, povinne oznamujú. Verím, že to robia všetci. Vtedy sa to nerobilo. Nevedeli, aké dôsledky to môže zanechať. A to sa netýka len samotnej ženy. Týka sa to celej rodiny. Som z rodiny postihnutej domácim násilím. Som z rodiny, kde sa dve bytosti počaté mojimi rodičmi, nenarodili.

Už je to zamotané.

Zuzanka

Zuzanka

Život je niečo úžasné, čo sa mi deje. Ďakujem za to, že môžem.

2 thoughts on “Ako sa to celé zamotalo

Pridaj komentár

%d blogerom sa páči toto: